Pohorie Ahggar

Hlboko vnútri Sahary leží oblasť, ktorej legendy a obyvatelia pripomínajú rozprávky z Tisíc a jednej noci.

Keď na Sahare stojí slnko vysoko na oblohe, nerozoznáme horizont. Vidíme iba neurčitý mliečny obrys, ktorého okraje môžu byť blízko i ďaľeko. Cestou z oázy In Salah smerom na juhovýchod do stredu nekonečnej púšte dostáva obzor postupne obrysy vysokého útesu, ktorý je najvzdialenejším výbežkom alžírskeho masívu Ahaggar. Toto pohorie, výnimočné aj v porovnaní s ostatnými úchvatnými prírodnými krásami Afriky, sa nad oceánom Sahary dvíha ako rozľahlý ostrov veľký približne ako Francúzko. Z troch strán ho lemujú nižšie skaliská a na západe strmo klesá do kraja Tanezrouft, Krajiny smädu.

Na svahoh hôr ani v údoliach nie je žiadna vegetácia. Dážď prichádza sporadicky a nakrátko, aj keď tu a tam sa v hlbokých tienistých tiesňavách, ktoré zabraňujú vyparovaniu, udrží voda v malých jazierkach, okolo ktorých vyrastie trocha zelene. Podobných jazierok je v pohorí síce iba niekoľko, ale pre Tuaregov majú nesmierny význam.

Ľudia so závojom

Tuaregovia z pohoria Ahaggar sú pozoruhodný národ. Sú vysokí, majú svetlú pleť a muži si už od puberty zahaľujú tvár, aby, ako tvrdia do nich neprenikli zlý duchovia. Nosia pri sebe dlhé meče, dýky a štíty vyrobené z antilopej kože. Podľa niektorých bádateľov sú potomkami záhadných kočovníkov, ktorí ušli z Líbye okolo roku 1000 pred Kr. a sú zobrazený na skalných kresbách v Tassili. O ich pôvodne však neexistujú žiadne priame dôkazy. Etnografi sa opierajú vo svojich teóriach iba o domnienky a rôzne legendy. Podľa niektorých z nich sú tajomní Tuaregovia potomkami dávnych obyvateľov bájnej Atlantídy. Ich pomenovanie Tuaregova ( po arabsky at-Tawárika) znamená „Bohom opustený“.